ČO PRIDÁVA PÁNOM NA LIBIDE?

     Hlavne veľa slnka! Muži sú s prichádzajúcou jarou a pribúdaním slnečného svitu sexuálne stále nadržanejší. Po zime im totiž narastá hladina testosterónu v krvi. Jej nárast súvisí so slnením a nárastom hladiny vitamínu D v krvi. Čím viac vitamínov, tým je viac testosterónu a tým silnejšie libido muž má. Vzťah medzi nárastom hladiny vitamínu D a hladiny testosterónu preukázali experti z Lekárskej univerzity v rakúskom Grazi. Vitamín D sa začne tvoriť intenzívne v koži potom, čo je vystavená na 20 minút slnečným lúčom a predovšetkým UV žiareniu. A po 20 minútach vitamínu prudko pribúda, následne začína rásť tiež hladina testosterónu.
„Muži, ktorí zaistia svojmu telu dostatok slnečného žiarenia, majú dostatok vitamínu D, ktorý prospieva hladine testosterónu a tým posilňuje libido,“ tvrdí hovorca holandskej spoločnosti SRF skúmajúcej účinky slnečného žiarenia.

Vysvetlivky:

LIBIDO - sexuálna túžba, pohlavný pud, niekedy sa mu hovorí aj "sexuálny apetít"

pre webovú stránku Sound Integrated Health!

BEHOM K DLHÉMU ŽIVOTU

     Pravidelné behanie zväčšuje očakávanú dĺžku života mužov o 6,2 roka a žien o 5,6 roka. Optimálne sú v tomto ohľade trvanie 1-2,5 hodiny týždenne a pomalé alebo priemerné tempo. Oznámil to Peter Schnohr z Bispebjerg University Hospital v Kodani (Dánsko), vedúci kardiológ projektu Copenhagen City Heart Study (Výskum srdcových chorôb obyvateľov Kodane). Prebieha od roku 1973 a zahŕňa 20.000 mužov a žien vo veku 20-93 rokov.

„Výsledky nášho výskumu dovoľujú definitívne odpovedať na otázku, či beh prospieva vášmu zdraviu. S istotou môžeme konštatovať, že pravidelný jogging predlžuje život. Dobrá správa tu spočíva vo fakte, že v skutočnosti toho ani nemusíte urobiť zvlášť veľa, aby ste si užili prospešné stránky tohto úsilia,“ povedal Peter Schnohr. Poukázal na polemiku o užitočnosti rekreačného behu, ktorá prebieha od polovice 70. rokov, keď pri behu zomrelo niekoľko ľudí. V médiách sa objavili názory, že jogging môže byť príliš namáhavý pre bežných ľudí stredného veku.

„Veľmi sa to podobá závislosti pozorovanej pri konzumácii alkoholu. Ľudia, ktorí referovali o umiernenom behaní, mali značne nižšiu úmrtnosť ako nebežci, alebo ako tí, ktorí behali extrémne. Ideálne tempo je také, pri ktorom začínate lapať po dychu, no ešte nie zvlášť výrazne,“ konštatoval Peter Schnohr.

Rekreačný beh podľa neho zlepšuje príjem kyslíka, zvyšuje citlivosť na inzulín, skvalitňuje lipidové profily zvyšovaním hladiny „dobrého“ (HDL) cholesterolu v krvi a naopak znižovaním hladiny triglyceridov, znižuje krvný tlak a mieru zhlukovania krvných doštičiek, zvyšuje fibrínolytickú aktivitu, zlepšuje srdečnú činnosť, hustotu kostí, imunitnú funkciu, znižuje obsah zápalových markérov, bráni vzniku obezity a zlepšuje psychiku.

Paul Schnohr o tom referoval na nedávnej konferencii EuroPRevent 2012. Zorganizovala ju European Association for Cardiovascular  Prevention and Rehabilitation pri European Society of Cardiology a konala sa v írskej metropole Dublin.

pre viac informácií a webovú stránku v anglickom jazyku!

KRÁSA ALEBO ZDRAVIE?

     Snaha o kráse môže zhoršovať migrénu. Najväčší americký odborník na migrény tvrdí, že snaha o krásny vzhľad môže zdravotné problémy ešte zhoršiť. Zakladateľ kliniky pre bolesti hlavy v Chicagu a predseda americkej Národnej nadácie pre bolesti hlavy doktor Seymour Diamond varuje, že pokožka hlavy býva pri migrénach oveľa precitlivejšia. Problémy môžu spôsobiť treba aj nevinné stiahnutie vlasov do copu či drdolu. Precitlivenosť pokožky počas migrény spôsobuje fenomén známy ako kožné alodynie. Bolesti hlavy však môžu zhoršovať aj náušnice, čelenky, ale aj niektoré druhy vôny. Tie v mozgu vyvolávajú zmeny, ktoré môžu vyústiť až do nepríjemné a bolestivé pulzovanie. Migréna sa zvyčajne lieči podávaním utišujúcich liekov, čo mnohým ľuďom nevyhovuje. Odborníci preto odporúčajú využívanie najrôznejších relaxačných techník, ako meditácie, masáže, biofeedback či akupunktúra. Ak však ťažkosti trvajú dlhší čas, je lepšie vyhľadať lekára.

pre stránku v anglickom jazyku!

ŽIVOT BEZ MOBILU

     Spokojné vzťahy aj život bez mobilu - to je vraj cesta ku šťastiu. Ak chcete byť šťastný, myslite pozitívne a oddýchnite si aspoň čas od času od svojho mobilného telefónu.

     Tak znie rada nového globálneho hnutia pre šťastie, ktorého členom je aj Dalajláma. Akcia pre šťastie, tak znie názov organizácie, vznikla minulý rok a v utorok ju oficiálne predstavili v Londýne. Jej predstavitelia odmietajú individualizmus a prikladanie dôrazu na materiálne zabezpečenie - ponúkajú alternatívne praktické tipy pre šťastnejší život.

Hnutie, ktoré spoluzaložil Richard Layard, profesor ekonómie z Londýnskej ekonomickej školy a zároveň tiež expert na šťastie, už podporuje viac ako 4500 členov zo 68 rozličných krajín. "Hlavný vonkajší faktor, ktorý sa podieľa na šťastí jednotlivca je kvalita jeho vzťahov, doma, v práci, v spoločnosti. Hlavným vnútorným faktorom je zase psychická vyrovnanosť a svieže mentálne zdravie," hlási hnutie na svojich stránkach. Jeho odporúčania ako zostať v dobrej nálade a duševnej pohode obsahuje napríklad radu pomáhať iným, ale tiež odporúčania cvičiť a dosahovať stanovené ciele. Nechýbajú ani menej zvyčajné tipy, medzi nimi meditácie, dni bez mobilného telefónu a internetu či organizovanie pouličných párty.

pre webovú stránku www.ozene.zoznam.sk / www.reuters.com

CHCETE DLHŠIE ŽIŤ?

     Chcete dlhšie žiť? Menej posedávajte a obmedzte sledovanie televízie! Ak človek sedí menej ako 3 hodiny denne, môže žiť o 2 roky dlhšie. A ak pozerá televíziu kratšie ako 2 hodiny denne, môže získať ďalších asi 1,4 roka života. Oznámili to Peter Katzmarzyk z Pennington Biomedical Research Center pri Lousiana State University v Baton Rouge a I-Min Lee z Brigham and Women´s Hospital a Harvard Medical School v massachusettskom Bostone (oboje USA).

Výsledky sa týkajú občanov USA, no sú vo veľkej miere použiteľné aj v prípade občanov iných krajín ekonomicky rozvinutého sveta. Minulé výskumy doložili súvislosť dlhého sedenia a sledovania televízie s viacerými vážnymi až smrteľnými ochoreniami, ako sú diabetes a kardiovaskulárne poruchy vrátane infarktu. Spomenutí vedci použili údaje z prieskumov NHANES (National Health and Nutrition Examination Survey) pre roky 2005/2006 a 2009/2010.

Vyšlo im, že podiel sedenia na úmrtiach zo všetkých príčin je 27 percent, kým podiel sledovania televízie 19 percent. Z tohto ďalej odvodili, že skrátenie každodenného sedenia pod 3 hodiny môže predĺžiť očakávanú dĺžku života o 2 roky. A obmedzenie sledovania televízie pod 2 hodiny denne o ďalších 1,38 roka.

„Vzhľadom na to, že výsledky objektívneho monitorovania dĺžky sedenia v NHANES ukázali, že dospelí ľudia ním trávia priemerne 55 percent dňa, preukázateľné zlepšenia očakávanej dĺžky života budú vyžadovať výraznú zmenu správania,“ konštatovali na záver Peter Katzmarzyk a I-Min Lee.

Tieto poznatky uverejnili v online časopise British Medical Journal Open.

O KOĽKO CVIČENIE PREDLŽUJE ŽIVOT?

     Vedci vyčíslili počet rokov života navyše, ktoré možno získať, ak je človek fyzicky aktívny. Alebo naopak stratiť, keď nie je. Oznámil to štrnásťčlenný medzinárodný tím I-Min Lee z Brigham and Women´s Hospital pri Harvard Medical School v massachusettskom Bostone. Prvým autorom článku bol Steven Moore z National Cancer Institute v marylandskej Bethesde (oboje USA). Okrem ich krajanov boli v tíme vedci zo Švédska, Nórska a Fínska. Viaceré minulé výskumy preukázali spojitosť medzi fyzickou aktivitou a zníženým rizikom predčasného úmrtia. Koľko rokov života však tým možno získať? To zostávalo nejasné. Nový výskum teraz priniesol odpoveď. Zameral sa na rôzne úrovne cvičenia, ktorých vplyv sa hodnotil aj podľa členstva v tej-ktorej zo skupín, líšiacich sa indexom telesnej hmotnosti.

     „Zistili sme, že pridanie už malého množstva fyzickej aktivity do každodenného režimu, napríklad v úhrne 75 minút rýchlej chôdze týždenne, súviselo s o 1,8 roka väčšou očakávanou dĺžkou života po dosiahutí veku 40 rokov, v porovnaní s fyzicky neaktívnymi ľuďmi. Fyzická aktivita nad túto minimálnu úroveň ďalej zväčšovala dĺžku života. Napríklad, rýchla chôdza v rozsahu najmenej 450 minút týždenne súvisela so ziskom 4,5 roka. Fyzická aktivita okrem toho súvisela s dlhším životom osôb vo všetkých skupinách vymedzených na základe indexu telesnej hmotnosti, konkrétne ľudí s normálnou hmotnosťou, s nadváhou, aj obéznych,"  konštatovala I-Min Lee.

     Afroameričania získali z cvičenia väčšie predĺženie života ako belosi. Cvičenie tiež viac prospievalo ľuďom, ktorí predtým trpeli kardiovaskulárnym alebo onkologickým ochorením. Federálne úrady v USA doporučujú konkrétne ľuďom vo veku 18 až 64 rokov 2,5 hodiny mierneho alebo 1,25 hodiny intenzívneho cvičenia týždenne. Mierne tu znamená cvičenie, pri ktorom sa príslušná osoba ešte dokáže rozprávať, ale už nedokáže spievať.

     „Naše zistenia podporujú prevládajúce verejno-zdravotnícke doporučenia, ktoré presadzujú jednak fyzicky aktívny životný štýl, jednak normálnu telesnú hmotnosť. Azda to pomôže presvedčiť v súčasnosti fyzicky neaktívne osoby, že mierna taká aktivita predsa stojí za dlhší život, aj keď nemusí viesť k výraznému schudnutiu,"  povedal Steven Moore. Z výskumu vyplýva, že nárast očakávanej dĺžky života sa začal stabilizovať pri ekvivalente približne 300 minút rýchlej chôdze týždenne. Tím I-Min Lee uverejnil tieto poznatky v časopise Public Library of Science Medicine.

MEDITÁCIE MENIA MOZGOVÉ CENTRUM EMÓCIÍ

     8-týždňové cvičenie meditácie má merateľné účinky na mozgové funkcie aj vtedy, keď príslušná osoba práve aktívne nemedituje. Oznámil to 6-členný tím, ktorý viedli Gaëlle Desbordes z Massachusetts General Hospital a Boston University a Eric Schwartz z Boston University (USA).

„Dva odlišné typy meditačného cvičenia účastníkov nášho výskumu viedli k istým rozdielom v reakcii ich amygdaly – časti mozgu, o ktorej sa už desaťročia vie, že hrá dôležitú úlohu v emóciách – na snímky s emotívnym obsahom. Ide o vôbec prvý prípad, keď sa podarilo spoľahlivo preukázať, že meditačné cvičenie ovplyvňuje spracovávanie emócií v mozgu aj mimo samotného meditatívneho stavu," povedala Gaëlle Desbordes. Hypotézu, že meditačné cvičenie zlepšuje ovládanie emócií, podporilo viacero minulých výskumov. Meditácia má znižovať aktivitu amygdaly, štruktúry v spodnom mozgu, ktorá sa podieľa na pamäti a emóciách. Pozorovalo sa to však iba vtedy, keď ľudia meditovali.

     Účastníci výskumu, zdraví dospelí ľudia, absolvovali cvičenie dvoch foriem meditácie. Po prvé, pozornostnej, ktorá je najbežnejšia a zameriava sa na rozvoj pozornosti a uvedomovanie si dýchania, myšlienok a emócií. Po druhé, menej častej súcitnej, ktorej cieľom je rozvoj láskavého a milého prístupu a súcitu k sebe samému aj iným ľuďom. V skupine pozornostnej meditácie ukázali skeny po cvičení pokles aktivity pravej amygdaly pri reakcii na všetky snímky. To podporuje záver, že meditácia skutočne zlepšuje emočnú stabilitu a odolnosť voči stresu.

„Myslíme si, že tieto dve formy meditácie kultivujú odlišné zretele mysle. Keďže účelom súcitnej meditácie je posilniť pocity súcitu, dáva zmysel, ak sa ňou posilní reakcia amygdaly pri pohľade na ľudské utrpenie. Zvýšená aktivita amygdaly tiež súvisela s menšími príznakmi depresie v skupine súcitnej meditácie, čo naznačuje, že ak viac súcitite s inými, môže to prospievať aj vám samému či samej. Celkove tieto výsledky ladia s preklenujúcou hypotézou, že výsledkom meditácie môžu byť trvalé prospešné zmeny mozgových funkcií, zvlášť v oblasti spracovávania emócií," vysvetlila Gaëlle Desbordes.

pre webovú stránku Massachusetts General Hospital!

TAO PORCHON-LYNCH

     Má 93 rokov, no telo ako dvadsiatka! Popiera všetky zákony starnutia! Onou pomyslenou premožiteľkou je, podržte sa, 93-ročná Tao Porchon-Lynch, ktorá jednak na blížiacu sa stovku vôbec nevyzerá, no čo je dôležitejšie, jej telo je ohybné, pružné a vitálne ako telo dobre trénovanej dvadsaťročnej gymnastky! A už vôbec nehovoriac o jej duševnej kondícii, ktorou dáva na frak takmer každému v hociktorej vekovej kategórií. Tao tvrdí, že za svoju mladosť vďačí najmä joge, ktorú cvičí od ranného detstva až dodnes. Už 41 rokov je uznávanou lektorkou, no ona skromne tvrdí, že vo svojom veku je stále len začiatočníčkou. Sama sa riadi heslom, že neexistuje nič, čo by ste nezvládli, a tvrdí, že by sa cítila nesvoja, keby týždenne nemohla odučiť aspoň 12 hodín jogy.

Keď si pred šiestimi rokmi nešťastne zlomila nohu, čakala ju nepríjemná a dlhá liečba, počas ktorej musela podstúpiť kompletnú výmenu bedrového kĺbu. Najviac sa však obávala varovania lekárov, že sa bude musieť šetriť a skončiť s pravidelným trénovaním. Doktori si však mohli hovoriť, čo len chceli, no Tao hneď po operácii vyhlásila, že prestať cvičiť by rozhodne nebola rozumná cesta. Preto sa v osemdesiatich siedmich rokoch (!!!), áno, čítate správne, mesiac po operácii, prihlásila na kurz spoločenských tancov! Znie to šialene, ale po šiestich rokoch drilu s rôznymi tanečníkmi, dnes Tao so svojím 23-ročným partnerom brázdi Ameriku, a ak zrovna súťaž nevyhrajú, skončia minimálne na veľmi dobre bodovanej pozícii. Samozrejme, že v krátkom čase po operácii neváhala provokačne poposielať svoje akrobatické fotografie ošetrujúcim lekárom so slovami, že s tým nedokáže nič robiť. "Nechali si tie fotky zarámovať a visia v ich kanceláriách," smeje sa Tao a dodáva: "Nikto mi nebude hovoriť, čo nemôžem robiť. Budem žiť tak, ako sa cítim ja." Keby sme o tejto čipernej žene hovorili ako o starenke, pravdepodobne by sme ju tým hlboko urazili. Sama totiž v sebe objavila niečo, čomu hovorí "recyklácia tela" bez ohľadu na vek: "Vo mne vo vnútri sa rodí život a ak ho môžem prebudiť, nič s tým neurobím. Budem tancovať a cvičiť jogu dovtedy, kým budem dýchať," razantne hovorí Tao. A jej recept pre všetkých ostatných? Je to len o nás - koľko odovzdáme, toľko sa nám vráti, ako sa budeme pozerať na svet, tak sa budeme cítiť, a tak budeme aj skutočne starí...

pre webovú stránku TAO PORCHON-LYNCH v anglickom jazyku!

ŠŤASTNÝ ŽIVOT MIMI KIRK

     Tu je stránka v anglickom jazyku, kde sa píše úžasný príbeh o živote 73-ročnej vegetariánky. Stiahni jej dokumentárny film z roku 2011 s českými titulkami a staň sa príkladom, že pomôcť sebe k lepšiemu životu môžeš...

pre stiahnutie dokumentárny film